2 decembra, 2024
Zaujímavosti ŽIVOTNÝ ŠTÝL

Veľká noc 2024

Veľká noc 2024 bude začínať 29. marca Veľkým piatkom a končiť Veľkonočným pondelkom dňa 1. apríla 2024.Prečo je každý rok termín veľkonočných sviatkov iný ? Od čoho závisí dátum Veľkej noci 2024?

Veľká noc 2024  pohyblivý sviatok

Veľká noc patrí medzi tzv. pohyblivé sviatky, ktoré sa odvíjajú od lunárneho kalendára.  Termín Veľkej noci sa určuje na prvú nedeľu, ktorá nasleduje po splne mesiaca, ktorý   nastane po  jarnej rovnodennosti. Preto sa termín Veľkej noci pohybuje v dátumoch  od 22. marca  do 25.  apríla a každý rok je to inak.

Veľká noc bola oslavou prebúdzania prírody
Veľká noc bola oslavou prebúdzania prírody

Veľká noc 2024 a Veľkonočný týždeň

Veľkonočný týždeň začína Kvetnou nedeľou a patrí medzi najvýznamnejšie dni roka.Veľkonočný týždeň zahŕňa v sebe posvätné trojdnie. Za posvätné trojdnie sa považuje Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota. Veľkonočný týždeň vrcholí oslavou Vzkriesenia a Veľkonočnou nedeľou. Cez Veľkonočný týždeň sa veriaci modlili, spievali pašie a chodili do kostola. Veľkonočný týždeň sa tiež nazýval Veľký týždeň alebo Pašiový týždeň. Cez Veľkonočný týždeň bolo tiež  treba  držať pôst.

Veľká noc a ochranná mágia

Cez Veľkonočný týždeň naši predkovia vykonávali rôzne očistné a ochranné  rituály. Ochranné a očistné rituály mali zmenšiť moc  zlých  nadprirodzených síl. Jedným z týchto rituálov, ktorý niekde pretrváva aj dodnes, bolo umývanie sa v tečúcej studenej vode. Umývať sa v studenej vode bolo treba na Zelený štvrtok, Veľký piatok a Bielu sobotu.

Veľkonočné sviatky ako oslava života

Veľkonočné sviatky boli pôvodne oslavou konca zimy, príchodu tepla, slnka a oslavou prebúdzania sa prírody. S príchodom kresťanstva sa dôvod osláv Veľkej noci zmenil, avšak oslavy Veľkej noci zároveň tiež nadviazali na pôvodné pohanské sviatky  oslavy konca zimy a prebúdzania sa prírody. Hoci kresťania v prvom rade oslavujú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, môžeme tiež hovoriť o oslave života.

Veľká noc a Zelený štvrtok

Na  Zelený štvrtok sa zaviazali zvony v kostoloch ako symbol smútku. Kostolné zvony nezvonili do Bielej Soboty. Miesto zvonov chodili chlapci s rapkáčmi, aby   ohlásili  predveľkonočné ticho.  V tomto  dni sa tiež sial mak. Dievčatá si umývali vlasy pod vŕbou v tečúcej vode ešte pred východom slnka, aby ich mali dlhé ako prúty z vŕby. Kresťania si v tento deň pripomínali poslednú večeru Ježiša Krista.

Veľká noc a Veľký piatok

Veľký piatok je smutný deň pre kresťanov a tiež aj veľký sviatok. Veľký piatok je deň umučenia Ježiša Krista. Veriaci v tento deň spievali pašie o zatknutí a ukrižovaní Ježiša. V tento deň sa nesmelo zabávať ani spievať. Ľudia sa postili a nemohli jesť mäso a ani robiť ťažké práce.

Prečítajte si aj čo su fašiangy.

Veľká noc a Biela sobota 

Cez Bielu sobotu sa veriaci modlili a postili a očakávali zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Na poludnie sa rozviazali zvony a život v mestách a dedinách pomaly ožíval. Gazdiné začali pripravovať tradičné veľkonočné jedlá najmä z vajíčok a koláče. Vajíčka predstavovali symbol života a znovuzrodenia.

Veľká noc a Veľkonočná nedeľa

Na Veľkú noc mali dievčatá pre šibačov pripravené maľované vajíčka
Na Veľkú noc mali dievčatá pre šibačov pripravené maľované vajíčka

Veľkonočná nedeľa predstavuje najväčší sviatok Veľkej noci, deň vzkriesenia Ježiša Krista a nádej na večný život. Veriaci si v tento deň nechali v kostoloch posvätiť veľkonočné jedlo, ktoré prinášali gazdiné do kostolov v košíkoch. Posvätené jedlo po príchode z kostola dali na stôl a rodina mohla začať slávnostné hodovanie. Pôst sa skončil.

Veľkonočný pondelok

Na Veľkonočný pondelok mládenci od skorého rána naháňali dievčatá po domoch a dvoroch. Mládenci dievčatá vyšibali a poriadne pooblievali. Väčšinou sa dievčatám ušlo  plné vedro  studenej vody zo studne. Niektoré dievčatá chlapci vykúpali priamo v potoku. Napriek vyšibaniu a obliatiu studenou vodou, dievčatá mali pre šibačov pripravené maľované vajíčka a pohostenie. Na tanieri nesmela chýbať šunka,   vajíčka a tiež koláče.

Použitá literatúra:

Zora Mintalová Zubercová, Zdravia, šťastia vinšujeme, Naše ľudové tradície a sviatky, vyd. SLOVART, spol. s.r.o., Bratislava 2019, str. 77 – 79 ISBN 978-80-556-4135-5

Katarína Nádaská, Slovesnký rok v ľudových zvykoch, obradoch a sviatkoch, vyd. Fortuna Libri, Bratislava 2012, ISBN 978-80-8142-056-06

Leave feedback about this

  • Quality
  • Price
  • Service

PROS

+
Add Field

CONS

+
Add Field
Choose Image
Choose Video