Cenzúra v Česko-Slovensku počas obdobia socializmu predstavovala jednu z najdôležitejších nástrojov moci a kontroly. V období od roku 1948 až do konca socialistickej éry sa cenzúra stala neodmysliteľnou súčasťou verejného života, ovplyvňujúc nielen médiá, ale aj literatúru, divadlo, a iné formy umeleckého vyjadrenia. Toto obdobie charakterizovala prísna kontrola nad slovom a informáciami, ktoré sa šírili medzi obyvateľstvom.
Cenzúra bola zavedená s cieľom udržať si moc a kontrolu nad spoločnosťou a zabrániť šíreniu ideí, ktoré by mohli ohroziť socialistický režim. Každá forma médií, od novín až po televíziu a rozhlas, bola pod prísnnym dohľadom štátu a komunistickej strany Československa. Prísne kontrolované boli nielen oficiálne spravodajské kanály, ale aj všetky formy umeleckého vyjadrenia, ako napríklad literatúra, film a divadlo. Na všetko bola komisia, ktorá schvalovala čo môžu vidieť občania alebo nie.
Hlavnými dôvodmi na cenzúru boli ochrana ideológie a propagácia socialistických myšlienok. Akýkoľvek obsah, ktorý bol považovaný za nepriateľský voči režimu, či už ideologicky, politicky alebo nábožensky, bol potláčaný a často zcela odstránený z verejného priestoru. Preto sa v tomto období stretávali s cenzúrou nielen disidenti, ale aj obyčajní občania, ktorí sa odvážili kritizovať politiku alebo prejavovať nesúhlas s režimom.
Porušenie cenzúry mohlo mať vážne následky, vrátane väzenia, straty zamestnania alebo sociálneho vylúčenia. Ľudia, ktorí sa odvážili verejne hovoriť proti režimu, čelili perzekúciám a represáliám zo strany štátu a tajnej policajnej služby. Mnohí umelci a intelektuáli boli nútení prispôsobiť sa oficiálnej linke strany a prestať produkovať diela, ktoré by mohli byť vnímané ako subverzívne alebo nepriateľské voči socialistickému režimu.
Cenzúra pretrvávala počas celej doby existencie socialistickej vlády v Česko-Slovensku až do pádu komunizmu v roku 1989. Aj keď sa počas tzv. Pražskej jari v roku 1968 dočasne uvoľnili niektoré aspekty cenzúry, po invázii vojsk Varšavskej zmluvy bola kontrola nad slovom opäť posilnená. Avšak od roku 1989, s pádom komunistickej vlády počas Nežnej revolúcie, sa situácia zmenila a cenzúra bola postupne zrušená, otvárajúc cestu pre slobodu prejavu a pluralitnú médiálnu krajinu.
edľa domáceho aparátu moci a kontroly, silný vplyv na cenzúru v Česko-Slovensku počas obdobia socializmu vychádzal aj z Moskvy. Kremel ako centrum moci v Sovietskom zväze neustále vyvíjal tlak na spojencov v strednej a východnej Európe, aby si zachovali lojalitu voči socialistickému ideálu. V tomto duchu boli česko-slovenské orgány nútené konzultovať s politbyrom v Moskve a riadiť sa jeho pokynmi, pokiaľ ide o politické a mediálne udalosti.
Cenzúra v Česko-Slovensku tak nebola len záležitosťou vnútroštátnej politiky, ale aj súčasťou širšieho systému kontrolného mechanizmu, ktorý bol riadený zo Sovietskeho zväzu. Akékoľvek rozhodnutie týkajúce sa cenzúry v Česko-Slovensku muselo prejsť schvaľovacím procesom v Moskve, kde sa rozhodovalo, či daný obsah zodpovedá oficiálnej línií Komunistickej strany Sovietskeho zväzu.
Tento dohľad zo strany Moskvy nad médiálnymi a kultúrnymi udalosťami v Česko-Slovensku zaručoval, že sa zachováva jednota medzi satelitnými štátmi Sovietskeho zväzu a že sa neposkytujú žiadne informácie, ktoré by mohli ohroziť pozíciu socialistickej moci vo východnej Európe.
Napriek tomu, že sa počas niektorých období vyskytli pokusy o miernu liberalizáciu a uvoľnenie cenzúry, najmä počas Pražskej jari v roku 1968, vplyv Moskvy zabezpečoval, že akékoľvek takéto snahy boli rýchlo potlačené a kontrolované, aby sa zabránilo akémukoľvek oslabeniu socialistického režimu.
Vplyv Moskvy na cenzúru v Česko-Slovensku sa tak stal kľúčovým aspektom v udržiavaní moci a kontroly komunistického režimu v strednej Európe a bol dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňoval životy a práva občanov v tomto období.
Ak by niekto v čase socializmu v Česko-Slovensku napísal kritický komentár na sociálnych sieťach o Rusku mohlo by to mať vážne následky pre tohto jednotlivca. Vtedajší režim nemal rád, keby niekto kritizoval spojencov socialistického bloku.
