Slovensko sa v roku 2025 ocitá v jednej z najkritickejších fiškálnych situácií svojej histórie. Verejný dlh prekročil hranicu takmer 60 percent HDP a odborníci upozorňujú, že v najbližších mesiacoch môže Slovensko túto psychologickú aj ekonomicky nebezpečnú hranicu prekročiť. Verejný dlh Slovenska nikdy nebol taký vysoký a ani po ohlásenej konsolidácii sa trend nezastavil. Práve naopak – dlh naďalej rastie.
Najnovšie dostupné dáta ukazujú, že verejný dlh presiahol hodnotu približne 77,7 miliardy eur, čo predstavuje okolo 59,3 až 59,7 percenta HDP. Prognóza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť varuje, že v roku 2025 sa môže dlh dostať až k úrovni 61,8 percenta HDP. To Slovensko radí medzi najrýchlejšie sa zadlžujúce krajiny Európskej únie.
Vláda Roberta Fica pritom ešte koncom roka 2023 predstavila vlastný plán konsolidácie, ktorý mal verejné financie stabilizovať. Realita je však od týchto plánov veľmi vzdialená. Deficit zostáva vysoký a do rozpočtu neboli prijaté opatrenia, ktoré by dokázali zastaviť dlhodobý rast dlhu. Konsolidačné opatrenia sú podľa odborníkov skôr krátkodobé a neriešia zásadné systémové problémy Slovenska – napríklad neudržateľný dôchodkový systém, vysoké výdavky v zdravotníctve či nízku efektivitu štátnych úradov.
Ďalším problémom je to, že vláda zároveň prijala nové výdavkové balíky, ktoré tlak na rozpočet ešte zvýšili. Kombinácia vysokého deficitu, rastúcich úrokov, spomaľujúcej ekonomiky a nedostatočnej konsolidácie spôsobila, že verejný dlh Slovenska pokračuje v raste aj počas deklarovanej stabilizácie. Minister financií zároveň priznal, že rozpočtový vývoj je „veľmi napätý“ a že skutočný stav verejných financií môže byť horší, než sa pôvodne očakávalo.
Rastúce zadlženie má priamy dopad na život občanov aj podnikateľov. Slovensko môže v nasledujúcich rokoch čeliť vyšším daniam a odvodom, sprísneniu fiškálnych pravidiel či úsporným opatreniam vo verejnom sektore. Očakávať sa môže tlak na verejné služby, menej investícií do infraštruktúry a horšia dostupnosť niektorých sociálnych programov. Pre podnikateľov to znamená neistotu, zhoršené podmienky na trhu a drahšie financovanie.
Zadlženie Slovenska sa dostáva aj do konfliktu s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý obsahuje takzvanú dlhovú brzdu. Tá sa aktivuje pri rastúcich úrovniach dlhu a ukladá vláde povinnosť prijať ozdravné opatrenia. Slovensko je dnes už len tesne pod hranicou, pri ktorej by sa museli aktivovať najtvrdšie fiškálne pravidlá. Aj preto odborníci upozorňujú, že ak sa nenastolia dlhodobé systémové riešenia, Slovensko môže smerovať k podobnému scenáru, aký zažilo Grécko pred desaťročím.
Vývoj verejného dlhu tak ukazuje, že Slovensko potrebuje zásadnú reformu verejných financií. Nestačí krátkodobé šetrenie ani jednorazové opatrenia – krajina musí zmeniť spôsob, akým hospodári so štátnymi peniazmi. Pokým sa to nestane, verejné financie budú ďalej oslabovať a zadlženie bude pokračovať v raste, bez ohľadu na to, ktorá vláda bude pri moci.
Slovensko stojí na križovatke. Buď príde skutočná konsolidácia so systémovými zmenami, alebo nás čakajú roky napätia, vyšších daní, úsporných balíčkov a zhoršovania ekonomickej pozície krajiny. Verejný dlh je už dnes rekordný – a bez odvážnych a účinných riešení porastie ešte rýchlejšie.